Stála som v kúpeľni, dvere zamknuté na dve západky. Vonku plakal môj syn, ale ja som na pár sekúnd potrebovala byť sama. Dívala som sa na svoje brucho – tú mäkkú, vypuklú hmotu, ktorá mi pripomínala všetko, čo som na sebe stratila. Nešlo o tie kilá navyše. Išlo o ten pocit, že moje telo ma zradilo. Skúšala som všetko. Cvičila som brušáky, kým mi nepukalo v krížoch, ale brucho sa len viac vyduvalo. Skúšala som hladovať, ale skončilo to len trasúcimi sa rukami a stratou mlieka. Cítila som sa ako cudzinec vo vlastnej koži. Moja šatníková skriňa bola plná šiat, ktoré som milovala, ale jediné, čo som nosila, boli tie najväčšie manželove tričká, aby som zakryla ‚to‘ v strede môjho tela.















